Menu

Posledná kvapka krvi

15. 03. 2022

Synu môj, dcéra moja,
extrémne ťažká je táto doba,
desať tisíc patogénov číha v úkryte,
ešte ničivejšie pandémie hrozia planéte
a pokrivení vodcovia sú ako upíri,
potrebujú cudziu krv, aby prežili.
Ľudstvo sedí na sude s pušným prachom,
utýraná zem zápasí s krutým osudom.
No vy ste dostali dar od pána vesmíru,
hrejivé slnko v srdci, cestu ku mieru.
Ste predurčení nasýtiť dobrom celý svet,
veľmi ťažká úloha, avšak inej cesty niet.

Existuje iba jedno pravé náboženstvo,
dobro a láska, to nefalšované  božstvo,
ono platí pre všetkých veriacich,
pre blúdiacich aj neveriacich,
pre bielych i farebných,
hodných aj tých nehodných,
pre pomýlenú civilizáciu tápajúcu tmou,
pre celý ten prehnitý svet presýtený zlobou.

Tá viera je postavená na pevných pilieroch,
žije odveky na všetkých kontinentoch,
no teraz bacha, hrozí obrovský zlom,
lebo zem sa roztočila opačným smerom.
Zlo ukrižovalo človečinu na bránu pekla,
česť a spravodlivosť zlá bosorka uriekla,
choré ideológie sa šíria ako mor,
deti moje pozor, pozor, pozor.

Odrazu prásk,
nastal veľký tresk ,
to homo ničiteľ sa utrhol z reťaze,
hromy, blesky, kanonáda plač a kvílenie,
Picassova guernica ožila v krutej  podobe.
Lietajú ruky, nohy, telá zmrzačené,
hasnú ľudské srdcia vojnou utýrané,
krvavá búrka kropí kúsky zeme,
hrôza, už z nej prúdom tečú potoky,
sú jej plné korytá, rieky, ba aj veľtoky.

Bojové orgie vyčínajú na celej planéte,
smrť šalie, na milióny ráta svoje obete.
To tupé ľudské stádo sa úplne zbláznilo,
svoju hriešnu dušu peklu upísalo.
A scéna kulminuje existenčným dejstvom,
divoký džin sa pohráva s červeným tlačítkom,
nukleárne hlavice letia éterom,
detonuje jadro, padá úder za úderom.

Zem praská neprieč kontinentami,  
v najvnútornejšom vnútri krváca ranami.
A odrazu bum, trasú sa nebesá,
kusy planéty sa odtrhli od seba,
neriadene letia na všetky strany
a na nich ľudia ryčia ako zmyslu zbavení,
v zúfalstve volajú, čo bude s nami?
My chceme žiť aj s našimi deťami.
Kde ste naši ctihodní vodcovia?

Vodcovia? Omyl. Brutálni ničitelia,
horší ako Hitler, Stalin a diabol dokopy,
zlosini spasení peklom ešte na zemi.
No odrazu to aj im došlo,
sorry mati, zašli sme priďaleko.
Sorry? Veď ten proces už nikto nezvráti.
Zničili ste ľudstvo vy krvilační kati.
Je koniec vašim brutálnym hrám.
A uzurpátori, neveria vlastným očiam.
Kusy planéty blúdia vesmírnou hmlou,
život z nich uniká, už sú len históriou.

Prečo ten desný koniec?
Kto nám vráti ten úžasný blázinec?
Zo stredu vesmíru sa ozval hlas.
Žiaľ, vydali ste sa zlobe napospas,
odmietli ste slnko v srdci, lásku a dobro,
život ste vymenili za nefalšované peklo.
Neprijali ste moje zákony a dary,
je koniec jednej tragickej epizódy.
Vaša matka umiera, aj vy umriete.
Tak končí krutá story o vašej planéte.



Česká chuťovka