Miluješ ma?

 

Horský nosič a horolezec stiesnený v jednom egu. Ona krv a mlieko s veľkým srdcom. Tie dve spriaznené duše v jedno požehnané popoludnie zablúdili medzi tatranské štíty. Opar potu nad hlavami ich doprevádzal až na široký skalný previs v Lomníckom masíve. Ticho a samota. A absolutná sloboda. Ten skvelý  flek im ponúkol jedinečnú príležitosť. A oni nezaváhali ani sekundu. Plnými dúškami nasávali tú magickú realitu žulových obrov. Úžasná atmosféra. Mala čaro, silu a impresie prenikajúce hlboko do krvi. Možno preto nakazila tie dva singuláre hriešnými chúťkami. Zakrátko sa ich túžba stretla v jednom bode. Skala bola síce tvrdá, no erotické dýchanky ju vystlali mäkkou pohodou. Počas fučania a vzdychania sa zo spodnej pozície odrazu ozvalo.
„Miluješ ma?“
„Strašne mi fučíš do ucha. Takmer ťa nepočujem.“
„Či ma miluješ?“
„Mhm.“
„Aké mhm. Vyjadri sa zreteľne. Chcem počuť uvážené slová.“
„Čože? Uvážené slová? To mám počas milovania premýšľať? Teraz, keď erotogénny burácajú, endorfíny šalejú a tep divo cvála ako na liverpoolskej?“ 
„Áno, práve teraz. Musím to vedieť. Pre mňa je to dôležité. Ja spájam sex výlučne s úprimnou láskou.“
„Veď spolu šantíme v komôrke šťastia. Takže je to jasné.“
„Nič nie je jasné. Čakám na odpoveď.“
„Toto nie je čas na reči, ale na činy. Radšej sa sústreď na rytmus.“
„Nekľučkuj a vyklop sa.“
„Momentálne je v akcii malá hlava. Fakt nedokážem prehodiť výhybku na tú veľkú. Pri sexe mám totálne vypnutý mozog. A bez neho som úplne bezmocný.“
„Nevykrúcaj sa a odpovedz. Miluješ ma?“ 
„Tá istá mantra. Nemôžme odročiť verbálnu komunikáciu na neskôr? Naozaj som upnutý iba na milovanie.“
„Takže ty to nevieš? Ty v tom dôležitom momente nevieš, či ma miluješ? V takom prípade zlez z môjho pahorku.“
„To nejde. Som zablokovaný.“
„Ako zablokovaný?“
„Predsa epitelom tvojej komôrky.“ 
„Čo za epitelom?“ 
„Už v opatrovni sme sa učili, že kde sa jazdí, tam sa dlaždí. Teda v dlaždicovom epiteli.“
„Zahováraš. Keď to nemáš usporiadané s takými citmi ako je láska, tak zo mňa vycúvaj . Tak čo? Miluješ ma? Jedno slovíčko.“
„Keď sexujem, tak som rozpálený až do červena. A v tej páľave mám úplne vypnutú myseľ. Za daných okolností sa naozaj venujem iba robote.“
„Ty tomu hovoríš robota?“
„Áno. Občas aj drina. A prepáč. Veľmi zle ťa počujem, lebo fučíš ako lokomotíva."
„Naposledy. Rozhodné slovo. Miluješ ma?“ 
„Vskutku som sústredený iba na jediné. Aby som ťa uspokojil. Fakt nedokážem prepnúť na inú tému.“
„Ty to naozaj nevieš? No to je strašné. Okamžite zo mňa zlez.“ 
„Sorry, avšak nemám rád neukončenú robotu. Som telom aj dušou nosičom. Keď si naložím bremeno na plecia, tak ho zložím až na chate. A podobne je to aj so sexom. Proste počas jazdy sa z mašiny nevystupuje.“
„Ty láske hovoríš robota? A tomu aktu v mojej komôrke jazda v mašine. Čo sú to za nezmysly. Okamžite stopni to šantenie a zlez.“ 
„Vydrž ešte minútku nech dotiahnem ten proces do konca.“ 
„Aký proces? Čo si na súde? Okamžite si spakuj vercajk a vypadni. Lebo…"
„Teraz, keď krv dosahuje bod varu? Hádam nechceš, aby som utrpel erotickú traumu? Radšej zaber.“
„Ty nemáš ani páru o tom či ma miluješ a ja tu mám zaberať? Zodrieť sa do roztrhania? Okamžite zo mňa zlez, ty barbar. Lebo fakt čosi urobím…"
„Čo také?  Privoláš stádo ceprov, alebo iný nonsens? Kvôli tomu, že sa milujeme?“
„Myslíš aký si vtipný? A tomu krutému valcovaniu hovoríš milovanie? Okamžite si zbaľ ten svoj inštrument a vypadni.“
„Čo tak jedno nežné slovo. Veď práve dobíjame vrchol našej lásky.“
„Láska? Brutálne boogie-boogie na tvrdej žule. Dusíš ma tu ako pytón a pritom vôbec nevieš, či ma miluješ. Začína ma z toho pichať v srdci. Nič nerešpektuješ. A zato ťa mám zaplaviť nežnými slovami? Zlez, lebo ťa zhodím.“
„Nemusíš. Hormonálne som už zhojený. Apropo, ako znela otázka? Ach áno, už si spomínam. Teraz mi to došlo úplne jasné. Strašne ťa milujem.“
„Fakt?“
„Vskutku. Až po nebo.“
„Miláčik a to si mi nemohol povedať skôr?“
„Žiaľ nešlo to. Vieš keď sexujem, mám totálne vypnutý mozog.“
„No vidíš. A ja ťava tupá som ťa z toho previsu takmer zhodila do doliny. Veď si sa mohol zabiť láska moja.“
„Áno. Pri milovaní sa občas prihodia všelijaké nehody. Niekoho chytia kŕče, iný príde o oko, ďalší si uženie infarkt. Dokonca existujú aj prípady s tragickým koncom. Proste osud je veľký hráč. A sexovanie obnáša vždy nejaké riziko. No ende gut ales gut.“
A poučenie na záver? Hlava je dôležitý inštrument. Odjakživa je predurčená na to, aby produkovala rozumné idey. No sú faktory, ktoré ju dokážu vypnúť napr. alkohol, drogy, sex, šok a podobne. Hovorí sa, že aj obyčajné slovo dokáže napáchať veľké škody. Tak to môže byť aj s nevinnou otázkou, ktorá padne počas mozgovej výluky. A chaos je na svete. Dôležité je, aby sa zdravá hlava opäť dostala do hry. Potom je šanca na vyriešenie problému celkom reálna. V takom prípade zvyčajne platí. Koniec dobrý, všetko dobré.